27. januára 2013

Ride. Just ride.


Často som bojovala s tým, že inšpirácia, ktorú som tak zúfalo potrebovala, akosi nechcela prísť. Skrývala sa za stenou myšlienok, cez ktorú sa mi nedarilo preniknúť. Tie obdobia boli/sú pre mňa prázdnymi. Po duševnej stránke. Som človekom, ktorý potrebuje umenie na to, aby žil. Aby sa cítil naplnený, spokojný, šťastný. Mám potrebu zanechávať ľuďom po sebe niečo, v nádeji, že im to niekedy pomôže. Možno už len to vedomie, že na svete bol niekedy človek, ktorý sa cítil podobne, ako oni. Obdivujem osoby, ktoré nechali niečo zo seba ľuďom, ktorí prišli po nich. Niečo, z čoho si čosi odnesú. Aj keď za sebou nechávali malé množstvo. Niekedy je menej viac. A tak to vlastne robí každý,

Niekedy človek potrebuje oporný bod, nejaký spúšťač, alebo hovorte tomu ako chcete. Proste niečo, čo v ňom zlomí ľady, v mojim prípade preborí tú z prvého pohľadu nezničiteľnú stenu, ktorá skrývala produktívne myšlienky pre moje šťastie, čiže umenie. U mňa sa tým podnetom stala Ride od Lany. Nikdy by som neverila, že to poviem, ale je to tak. Samotná pieseň má pre mňa veľa významov, ktoré mi po mnohých stránkach pomáhali, no keď som prvýkrát počula monológ, príbeh tak nádherný, ktorý odrieka v oficiálnom klipe, konečne som pocítila to, čo som cítiť chcela. Tie slová sú tak výnimočné a silné, že sa mi zakaždým vrývajú do srdca, do duše, čoraz hlbšie a hlbšie. 

Za to Lanu neskutočne obdivujem. Hoci by som nikdy nepredpokladala, že ona sa stane jedným z mojich vzorov, je to tak. Aj keď nehrá hudbu, ktorú obvykle počúvam. Zistila som, že sa už nechcem nikam radiť, ani medzi metalistov, ani medzi inú vrstvu. Možno si myslíte, že niekam patríte, ale nikdy to tak nebude. Len sladký, klamlivý opar. Netreba potláčať vašu jedinečnosť tým, že sa chcete vyrovnať niekomu inému. Vraví sa, že metalisti nezapadajú do davu. Hlúposť. Každý zapadne do davu, ak sa niekam zaradí. Aj keď to bude menší dav, ktorý vyčnieva nad tým väčším. Be yourself. Je to to najlepšie, čo môžete urobiť. 

Slová, vety, myšlienky, ktoré si teraz požičiam, sú zo spomínaného monológu k Ride. Celý jeho text nájde samozrejme tu.

"I was in the winter of my life - and the men I met along the road were my only summer. At night I fell sleep with vision of myself dancing and laughing and crying with them. Three years down the line of being on an endless world tour and memories of them were the only things that sustained me, and my only real happy times." Mali ste niekedy osoby, ktoré vás držali nad vodou? Určite, každý z nás. Boli ste ochotní vzdať sa svojich snov, predstáv a cieľov, len preto, aby ste boli naďalej s nimi, prežívali každodenné malé okamihy, ktoré vás napĺňali, pretože ste na ne neboli sami. Boli tam oni. Vaši jazdci. 

"I was a singer, not very popular one, who once has dreams of becoming a beautiful poet- but upon an unfortunate series of events saw those dreams dashed and divided like million stars in the night sky that I wished on over and over again- sparkling and broken. But I really didn't mind because I knew that it takes getting everything you ever wanted and then losing it to know what true freedom is."  Čo je skutočná sloboda? Znovu obete, ktoré vás nútia pretrhnúť všetky vlákna, ktoré vás kedysi kvázi spútali, aby ste okúsili chuť toho neznáma? Sledovali by ste vaše sny, ako sa pomaly roztrieštili a hoci by ste si kedysi z celého srdca želali, aby vydržali čo najdlhšie, len preto, aby ste sa odpútali? Ja áno. Pretože v tom okamihu, ktorý by bol pre mňa dôležitejší, ako predchádzajúce sny, by bol ten okamih mojim aktuálnym snom. 

"Every night I used to pray that I'd find my people- and finally I did- on the open road. We have nothing to lose, nothing to gain, nothing we desired anymore- except to make our lives into a work of art." Život, ktorý žijeme má mnoho podôb, stránok. Je na nás, ktorú možnosť si vyberieme, tá bude pre nás predstavovať väčšinou pokoj a spokojnosť. Lebo to bude naša voľba, naše zážitky, okamihy, malé záblesky, z ktorých si urobíme svoje vlastné umenie. Niekedy pokrivené, ale predsa.

"LIVE FAST. DIE YOUNG. BE WILD. AND HAVE FUN."

"I belive in the person I want to become." Veriť v osobu, ktorou ste a ktorou chcete byť, je úžasná vec. Predstavy, to, že vidíte seba, ako niekoho, kto stojí za to a robí to, čo chcete, aby robil, sú ..neopísateľné. Sú tou pravou oporou, ktorú potrebujete, na to, aby ste sa cítili naplnení. Stačí len veriť. Čas si vyberá svoje dane, niečo budete musieť obetovať, no získate horu, horu vecí. Možno sa vám podarí znovu získať aj svoj sen, ktorý ste predtým museli zahodiť, aby ste zistili, čo je pre vás dôležité.

"Who are you? Are you in touch with all your darkest fantasies?
Have you created a life for yourself where you're free to experience them?
I Have.
I Am Fucking Crazy. But I Am Free."


Toto je pre mňa najdôležitejšia časť celej piesne. To, čo ma vytiahlo z mojich "neplodných" momentov a stalo sa dôležitým výrokom. Myslím, že každý z vás chápe o čom je.

Týmto článkom som si chcela dokázať, že ešte stále dokážem napísať niečo s vyšším posolstvom. Ha-ha. Mám pocit, že moja snaha nevydala, ale ktovie? Možno áno.

A prosím vás...
Zabudnite na to, že ste sa narodili, aby ste zomreli
Užívajte si vašu jazdu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára